BIELA ORAVKA

Vložené 14.09.2020

GENETIKA BIELYCH ORAVIEKA ICH VZNIK V NAŠICH CHOVOCH 

Na stránkach nášho elektronického časopisu CHOVATEĽ som zachytil diskusiu o vzniku bieleho farebného rázu tohto plemena. Uvedenou problematikou som sa podrobne a dlho zaoberal, tak si dovoľujem prispieť do uvedenej problematiky svojim príspevkom v zmysle jeho prezentácie v mojej knihe rovnomenného mena. Upozorňujem, že všetky literárne odkazy (citácie) sú v mojom archíve, alebo priamo v uvedenej publikácii. Z priestorových a časových dôvodov ich v príspevku neuvádzam, ale na požiadanie ich môžem zaslať ja alebo redakcia.

Z geneticko-časového prístupu môžeme proces vývoja bielych oraviek rozdeliť na 3 rozdielne charakteristické genetické etapy:

a)  zabudovanie vlôh (recesívnych) pre biele sfarbenie do genotypu oraviek žltohnedých prostredníctvom wyandotiek bielych,

b)  získanie (vyštiepenie) fenotypovo bielych jedincov z populácie žltohnedých oraviek, 

c)  zabudovanie bielej dominantnej vlohy do genotypu bielych (recesívnych) oraviek prostredníctvom plymutiek bielych.

A) ZAUDOVANIE VLôH (RECESÍVNYCH) PRE BIELE SFARBENIE DO GENOTYPU ORAVIEK ŽLTOHNEDÝCH PROSTREDNÍCTVOM Wb

Recesívne vlohy na biele sfarbenie boli do genotypu pôvodných neplemenných sliepok z Oravy vkrížené na samom počiatku ich šľachtenia prostredníctvom typov wyandotiek bielych dostupných v podmienkach Československa v 50. rokoch 20. storočia. Cieľom tohto šľachtenia bolo zvýšiť úžitkové a produkčné vlastnosti pôvodných sliepok z Oravy prostredníctvom dobre etablovaného úžitkového a celosvetovo rozšíreného plemena wyandotka biela. O ich úžitkových vlastnostiach som referoval v úvodnej kapitole tejto monografie, pričom jej charakteristické biele sfarbenie je hodnotené renomovaným genetikom v oblasti hydiny RNDr. Milanom Tyllerom ako recesívne biele ovládané alelickým párom Cc. Dominantná vloha C je nositeľom génu pre tvorbu melanínov a recesívna alela c v kombinácii cc podmieňuje recesívne biele sfarbenie za predpokladu kombinácie s Ii vlohami, u ktorých je dominantný faktor I zodpovedný za inhibíciu čierneho sfarbenia. U recesívne bielych plemien (biele wyandotky, niektoré biele plymutky) musí byť zachovaný genotyp cc ii (Tyller, 2015). Na tomto mieste musím poznamenať, že v tomto smere čaká chovateľov oraviek či ich KCHOR, ešte veľký kus práce v zmysle identifikácie genotypu „ich“ plemena.

 
                                                            Pomerne dobre formovaná hlava a hrebeň kohúta oravky bielej.
                                                         Avšak, na ušnici je prítomná vyraďujúca chyba – zábel. Foto Henžel.

Prvé kríženia pôvodných oraviek s wyandotkami bielymi boli vykonané hneď v prvom roku šľachtenia, v roku 1951. Pôvodná sliepka z Oravy „Plaskurka“ bola párená s kohútom „Horsákom“, ktorý predstavoval čistokrvnú líniu wyandotiek bielych. Mal živú hmotnosť 3,10 kg a pochádzal od matky čistokrvnej WB so znáškou 158 ks vajec s priemernou hmotnosťou vajca 59 g. Matka otca bola taktiež čistokrvná WB so znáškou 188 ks vajec s priemernou hmotnosťou vajca 62 g. Z týchto rodičov pochádzali vynikajúce sliepky „Hornina“ a „Orlica“, ktoré boli použité v ďalšom šľachtení.

Z potomstva „Horsáka“ a pôvodnej oravskej sliepky „Vlčáčky“ z roku 1951 pochádzala sliepka „Hora“ a známy plemenník „Hajdúch“, ktorý mal gény pôvodných oravských kúr, wyandotiek bielych a rodajlendiek červených po kohútoch „Vrtal“ a „Vavrín“.

V chovnej sezóne 1956 ⁄ 1957 bola ku kohútovi „Roháčovi“ pripárená sliepka 6-VUH-3255, ktorá bola potomkom čistokrvných plemien rodajlendiek červených a wyandotiek bielych. Najznámejším potomkom z tohto spojenia bola sliepka „Rohožka“.

Na margo uvedených zošľachťovacích krížení je nutné poznamenať, že wyandotky biele predstavovali jedno zo základných čistokrvných plemien kury domácej, ktoré boli použité v zošľachťovacom procese oraviek. Keďže u použitých wyandotiek bielych je ich sfarbenie udávané ako recesívne biele, prenášané telovými chromozómami, je následné vyštiepenie bielych oraviek v potomstve oraviek žltohnedých zákonitým prejavom dedičnosti. Z uvedených faktov môžeme konštatovať, že biele oravky vyšľachtené z pôvodných línií oraviek pôvodu „Molčan, Mičko“ predstavujú prastarú líniu bieleho farebného rázu geneticky datovanú od roku 1951. 

B) OBJAOVANIE SA BIELYCH ORAVIEK V CHOVOCH ORAVIEK ŽLTOHNEDÝCH

Prvé písomné svedectvo o bielych oravkách sprostredkuje doc. Podhradský, ktorý zistil v zápisnici zo Šľachtiteľskej rady SZD zo dňa 6. marca 1973 nasledovné fakty: „Ing. Babuškin oznámil, že sa mu v chove vyštiepilo niekoľko jedincov v bielej, resp. bielo-žltej farbe (žltá farba náznakovo v krčnom závese). Z tohto počtu zostavil dva kmene, ktoré sa nateraz nachádzajú u istého chovateľa (Spišiak) vo Vrútkach“ (Podhradský, 1979). 

Ďalšie písomné dôkazy o objavovaní sa bielych oraviek roku 1994 pochádzajú z písomných materiálov od chovateľov Imricha Molčana a jeho manželky Anny Molčanovej a pochádzajú z listov adresovaných ÚOK pre chov hydiny ÚV SZCH. Vzácny písomný materiál od manželov Molčanových mi odovzdal známy chovateľ oraviek Jaroslav Čelko z Radole.

Prvá biela oravka v ich chove sa objavila v kmeni žltohnedých z liahnutia dňa 19. 3. 1994 v liahni ZO-1 Košice v Nižnej Kamenici u chovateľa Mička, ktorý v tom čase liaheň spravoval (Molčanová, 2002). Oravka sa objavila medzi 50 ks kurčiat oravky žltohnedej, ktoré si pán Imrich Molčan zobral z liahne a pochádzali z kmeňa oraviek, v ktorom bola úzka príbuzenská plemenitba. Bolo to biele kuriatko so žltkastou hlavičkou (Molčan, 1995). Správca liahne informoval p. Mička, že v každej násade sa vyskytne zopár bielych kurčiat, a tak si zobral ešte 5 kurčiat a neskôr ešte 10 bielych kurčiat. Z prvého kurčaťa vyrástla pekná sliepka, ktorá mala číslo obrúčky 49300 ⁄ 94. Z ďalších 5 kurčiat bol vybratý 1 kohútik, ktorý bol plemenník neskôr zostaveného kmeňa. Z posledných 10 ks kurčiat boli vyselektované ďalšie 3 sliepočky a ďalšie 2 sliepočky boli vymenené z chovu pána Kerekeša z Košíc, môjho priateľa a vynikajúceho chovateľského odborníka v chove výškových letúnov (holubov). 

                                    Typický jedinec, kohút bielej oravky  v súčasnosti požadovanom type. Foto Henžel.

 
Z týchto jedincov bol zostavený chovný kmeň s nasledovnými číslami obrúčok 1,0 – 13893 ⁄ 94 a 0,1 – 49300 ⁄ 94, 49285 ⁄ 94, 49280 ⁄ 94, 49279 ⁄ 94, 49012 ⁄ 94, 49013 ⁄ 94. Tento kmeň bielych oraviek mal pozoruhodné produkčné vlastnosti. Znáška predstavovala 5 vajec týždenne s hmotnosťou vajca 55 až 77g. Farba škrupiny bola prevažne hnedá a liahnivosť bola 90 % (Molčanová, 2002).

Biele oravky veľké 1,2 boli po prvý raz vystavené na mestskej výstave v Košiciach v septembri 1994 a boli ohodnotené 3 x 43 bodov. V roku 1995 pri uznávaní B-chovov oraviek žlto-hnedých si hodnotiteľ Janko Begáň všimol aj oravky biele, o ktoré sa živo zaujímal. Ďalšími poradcami a konzultantmi v chove oraviek bielych boli Ing. Fuska, priateľ Mičko a priateľ Rečičár zo Sabinova, ako aj MVDr. Koreň z Prešova. V roku 1995 pribudlo do kmeňa 10 sliepočiek a v roku 1995 ⁄ 1996 boli zostavené dva chovné kmene. Na III. celoštátnej výstave v Nitre a na Celoštátnej výstave v Trenčíne priateľ Molčan vystavoval po dve kolekcie oraviek bielych. Počas celej doby šľachtenia boli kmene ORb zostavované príbuzensky (brat-sestry, otec-dcéry, otec-vnučky) s cieľom ustálenia bielej farby a bielej podsady a súčasnej selekcie na zvyšovanie úžitkovo-produkčných vlastností (Molčanová, 2002).

Z pohľadu určenia genetických vlôh na biele sfarbenie a ich spôsobu dedičnosti je nutné si všimnúť, že šľachtitelia na získanie početného a kvalitného chovného materiálu používali úzku príbuzenskú plemenitbu, čo je charakteristické pre autozómovo recesívne prenášané vlohy a ani jedenkrát sa nezmienili o inej farbe alebo rozdielnych počtoch bielych kohútikov či sliepočiek. Rovnako je v tomto písomnom materiáli spomínaná výlučne biela farba podsady a prachového peria. Tieto fakty môžeme uzavrieť ako smerodajné pre recesívny typ dedičnosti prenášaný telovými chromozómami.

Dňa 18. januára 1998 bolo vykonané hodnotiteľom hydiny Ing. Alexandrom Hlavatým uznávanie kontrolovaného chovu oravky bielej za prítomnosti priateľa Milana Mičku. Na základe hodnotení jednotlivých sliepok oravky bielej v počte 16 ks a 2 ks plemenníkov, zaradených do dvoch kmeňov, bol uznaný „pokusný chov“ oravky bielej, na ktorý bolo vydané: „OSVEDČENIE o získaní pokusného chovu pre rok 1998“, ktorého kópiu prikladám.

Veľkým nešťastím pre rodinu priateľa Molčana, ale aj pre oravku bielu, bola jeho tragická smrť v novembri 1998. Manželka po zosnulom p. Anna Molčanová prejavila veľké úsilie o zachovanie ich vlastnej genetickej línie bielych oraviek. Nie vždy sa jej však darilo. Jej najdôležitejšou úlohou bolo liahnutie viacerých kurčiat a zachovanie „Molčanovskej“ línie pre ďalšie generácie. Rovnako jej patrí vďaka aj za podrobné informácie z obdobia etablovania a rozširovania tohto farebného rázu.

Je však potrebné poznamenať, že v rámci zachovania historickej pravdy, za ich sprístupnenie pre čitateľov, musíme poďakovať ich veľkému chovateľovi a šľachtiteľovi Jarkovi Čelkovi z Radole.

Zo šľachtiteľsko-genetického hľadiska predstavovalo zakúpenie 5 vajec oraviek bielych od pani Molčanovej v roku 2003 jeden z kľúčových momentov v jej ďalšom vývoji, pričom zabezpečovalo priame pokračovanie tejto genetickej línie. Násadové vajcia zakúpil priateľ Jaroslav Čelko z Radole.

Zo spomínaných vajec odchoval 1 kohúta a 3 sliepočky. Uvedeného kohúta neskôr vymenil za kohúta bielych oraviek od priateľa Karabáša. Týmto počinom sa v prvom desaťročí 20. storočia na dlhšie obdobie etablovali 3 dôležité chovy bielych oraviek v rôznych regiónoch Slovenska. Prvým z nich bol chov Jaroslava Čelka na Kysuciach, druhým bol chov Jozefa Karabáša v Košiciach a tretím bol chov Milana Mičku v Nižnej Kamenici. 

Chov Jaroslava Čelka v Radoli na Kysuciach je priamym pokračovaním „Molčanovej“ genetickej línie. Potomkovia a odchovy z tohto kmeňa boli v uspokojivom počte vystavované na miestnych a oblastných výstavách, na špeciálnej výstave KCHOR v Nitre-Dolných Krškanoch, ako aj na CVZ v Nitre v roku 2004. Z celkového počtu 16 ks vystavených oraviek bielych na tejto výstave pochádzalo 8 jedincov z chovu priateľa Čelka. V regióne Oravy ich úspešne choval aj ďalší významný hodnotiteľ a chovateľ hydiny Stano Bandík z Oravskej Polhory (Čelko, 2018).

Na východnom Slovensku bol priamym pokračovateľom oraviek bielych po smrti priateľa Imricha Molčana Jožko Karabáš z Košíc, ktorý choval aj zdrobnenú oravku bielu (Henžel, 2010).

Tretím veľkým chovateľom oraviek bielych bol Milan Mičko v Nižnej Kamenici. Jeho chovný materiál pochádzal od Jozefa Karabáša, ale postupným krížením oboch pohlaví vlastných oraviek žltohnedých sa snažil rozšíriť genetickú základňu vo veľkej miere príbuzných oraviek bielych (Mikula, 2013).

Chov oraviek bielych do roku 2003 u viacerých chovateľov na území Slovenska predstavoval ich plemenný materiál pochádzajúci z vyštiepených jedincov pochádzajúcich z chovov oraviek žltohnedých. Vlohy na biele sfarbenie pochádzali z v minulosti prikrížených wyandotiek bielych, u ktorých sú vlohy (gény) uvádzané ako recesívne s väzbou na telové chromozómy (autozómy). Resesívne biele sfarbenie je najčastejšie ovládané alelickým párom Cc, prostredníctvom ktorého dominantná alela C podmieňuje tvorbu pigmentu, pričom kombinácia cc tvorbu pigmentu zabraňuje (Tyller, 2015). Recesívne biele sfarbenie s väzbou na niektorom telovom chromozóme je najčastejšie spájané aj biele sfarbenie u wyandotiek bielych (Tyller, 2015). Tomuto typu sfarbenia zodpovedá aj farba prachového peria, resp. kurčiat, ktorú viacerí chovatelia uviedli ako bielu (Molčan, 1995, Molčanová, 2002). O uvedenom type dedičnosti svedčia aj rozmnožovacie a šľachtiteľské schémy z tohto obdobia, aj informácie a schémy z písomného „Návrhu na uznanie bieleho farebného rázu plemena kury domácej ORAVKA“ z roku 2008, ktorý bol vypracovaný ÚOK pre chov hydiny SZCH a Klubom chovateľov oravky ako pracovný a dokumentačný materiál k jej uznávaniu v tomto roku. Vyštiepeniu bielych oraviek (recesívnych) z chovov oraviek žltohnedých a ich ďalšiemu šľachteniu sa v „Návrhu na uznanie...“ venujú prvé tri strany, vrátane tabuľky z rokov šľachtenia 1997 - 2003, ktorá reflektuje šľachtenie bieleho recesívneho rázu bez väzby na pohlavie a dokumentuje aj celkový typ tohto rázu ako „drobnejšieho telesného rámca a zníženej znášky vajec“. Farba kurčiat (prachového peria) je udávaná „iba biela“. Uvedený materiál uvádzam v plnom a nezmenenom znení.  

C) ZABUDOVANIE BIELEJ DOMINANTNEJ VLOHY DO GENOTYPU BIELYCH  RECESÍVNYCH ORAVIEK

     PROSTREDNÍCTVOM PLYMUTIEK BIELYCH PROCES ŠĽACHTENIA ORAVKY BIELEHO FAREBNÉHO RÁZU

Do roku 1993 sa oravka bieleho farebného rázu sporadicky objavovala v chovoch drobnochovateľov na Slovensku. Išlo pravdepodobne o vyštiepenie bielej farby po wyandotke bielej, ktorá sa podieľala na vzniku oravky žltohnedej. Prakticky jedinú zmienku o oravke bielej z tohto obdobia máme z knižnej publikácie „Atlas plemien malých hospodárskych zvierat“ od Ing. Vladimíra Malíka z roku 1990, kde sa uvádza, že oravka sa chová medenočervená a biela.

Začiatky šľachtenia bieleho farebného rázu oravky sú spojené s menom chovateľa Imricha Molčana. Tento chovateľ podchytil oravky bieleho sfarbenia, ktoré sa liahli v liahni ZO Košice u pána Mička. Postupnou selekciou sa mu podarilo vytvoriť kŕdlik bielych oraviek, ktoré sa stali základom ďalšieho chovu.

Oravka bieleho farebného rázu v kolekcii 1,2 bola po prvýkrát vystavená pánom Molčanom na mestskej výstave v Košiciach v roku 1994. Pán Molčan zvolil nasledujúci postup šľachtenia:

Rok 1993

Rodičia				Potomstvo
Pohlavie	Farebný ráz	Rodičia	Farebný ráz	Farebný ráz kurčiat	Poznámka
1,0	žltohnedý	1,0 0,1	žltohnedý žltohnedý	žltohnedý sporadicky biela farba	kurčatá výsledkom príbuzenskej plemenitby
0,1	žltohnedý	1,0 0,1	žltohnedý žltohnedý	do chovu 1,0 biely

Rok 1994

Rodičia				Potomstvo
Pohlavie	Farebný ráz	Rodičia	Farebný ráz	Farebný ráz kurčiat	Poznámka
1,0 OR	biely OR	1,0 0,1	žltohnedý žltohnedý	Iba biely	15 kurčiat všetky biele
0,1 OR	biely OR	1,0 0,1	žltohnedý žltohnedý	do chovu 1,0 a 0,1

Rok 1995

Rodičia				Potomstvo
Pohlavie	Farebný ráz	Rodičia	Farebný ráz	Farebný ráz kurčiat	Poznámka
1,0 OR	biely	1,0 0,1	biely biely	Iba biely	príbuzenská plemenitba
0,1 OR	biely	1,0 0,1	biely biely	do chovu biele 1,0 a 0,1

Rok 1996

Rodičia				Potomstvo
Pohlavie	Farebný ráz	Rodičia	Farebný ráz	Farebný ráz kurčiat	Poznámka
1,0 OR	biely	1,0 0,1	biely biely	biely a cca 1 % mix	dobrý telesný rámec a typ, znáška cca 180 vajec
0,1 OR	biely	1,0 0,1	biely biely	do chovu biele 1,0 a 0,1

Rok 1997 - 2003

Rodičia				Potomstvo
Pohlavie	Farebný ráz	Rodičia	Farebný ráz	Farebný ráz kurčiat	Poznámka
1,0	biely	1,0 0,1	biely biely	iba biely	dobrý telesný rámec, zníženie znášky
0,1	biely	1,0 0,1	biely biely	do chovu biele 1,0 a 0,1

S regeneráciou oravky bielej začal v roku 2003 chovateľ Jaroslav Čelko. Sliepky pochádzajúce z násadových vajec bielej oravky od pani Molčanovej krížil s kohútom plymutky bielej s nasledovným postupom:

Rok 2003

Rodičia				Potomstvo
Pohlavie	Farebný ráz	Rodičia	Farebný ráz	Farebný ráz kurčiat	Poznámka
1,0 plymutka	biely	1,0 0,1	plymutka plymutka	20 kurčiat 1,0 – nepravidelný hrebeň (orechový tvar). Zelenší  nádych behákov, horšie nesený chvost, 1 ks jednoduchý hrebeň (orechový tvar). Perie trochu Tvrdšej štruktúry.
0,1	biely	1,0 0,1	biely biely	do chovu	3x 1,0 Pl x Or (F1) 3x 0,1 Pl x Or (F1)

Rok 2004

Rodičia				Potomstvo
Pohlavie	Farebný ráz	Rodičia	Farebný ráz	Farebný ráz Kurčiat	Iba biela
1,0 Pl x Or (F1)	biely	1,0 0,1	biely plymutka biely	10 kurčiat 1,0 – 5 ks:  2x nepravidelný hrebeň, 1x ružicový hrebeň,  1x jednoduchý hrebeň 0,1 – 5 ks:  trochu zelenej farby na behákoch, 2x ružicový hrebeň so   vsunutým tŕňom, 3x nepravidelný hrebeň
0,1	biely	1,0 0,1	biely biely	do chovu	1,0 a 0,1

 

Rok 2004

Rodičia				Potomstvo
Pohlavie	Farebný ráz	Rodičia	Farebný ráz	Farebný ráz kurčiat	Iba biela
1,0	biely	1,0 0,1	biely biely	25 kurčiat 1,0 – 10 ks:  2x nepravidelný hrebeň, 2x ružicový hrebeň,  vysoko nesený chvost, menší telesný rámec 0,1 – 15 ks:  4x ružicový hrebeň, 2x vsunutý  tŕň, hrubšia hlava, trochu zelenej farby na behákoch
0,1 Pl x Or (F1)	biely	1,0 0,1	biely plymutka biely	do chovu	1,0 a 0,1

Rok 2004

Rodičia				Potomstvo
Pohlavie	Farebný ráz	Rodičia	Farebný ráz	Farebný ráz kurčiat	Iba biela
1,0 Pl x Or (F1)	biely	1,0 0,1	biely plymutka biely	20 kurčiat 1,0 – 7 ks:  2x bez tŕňa trochu, vysoký chvost, 2x vsunutý tŕň, 3 ks veľmi dobré zvieratá v type 0,1 – 13 ks:  2x zelená farba behákov, 1x vsunutý  tŕň, 5 ks veľmi dobré zvieratá v type
0,1 Pl x Or (F1)	biely	1,0 0,1	biely plymutka biely	do chovu	1,0 a 0,1 (F2)

Rok 2005

Rodičia				Potomstvo
Pohlavie	Farebný ráz	Rodičia	Farebný ráz	Farebný ráz kurčiat	Iba biela
1,0	biely	1,0 0,1	Pl x Or (F1) biely	18 kurčiat 1,0 – veľmi dobré v type,  hlave a farbe, ojedinelý zelený nádych behákov do 6 mesiaca veku 0,1 – ako 1,0
0,1	biely	1,0 0,1	Pl x Or (F1) biely	do chovu	1,0 – 909/05

Rok 2005

Rodičia				Potomstvo
Pohlavie	Farebný ráz	Rodičia	Farebný ráz	Farebný ráz kurčiat	Iba biela
1,0	biely	1,0 0,1	Pl x Or (F1) biely	18 kurčiat 1,0 – veľmi dobré v type,  hlave a farbe, ojedinelý zelený nádych behákov do 6 mesiaca veku 0,1 – ako 1,0
0,1	biely	1,0 0,1	biely Pl x Or (F1)	do chovu	1,0 – 265/05

Rok 2006

Rodičia				Potomstvo
Pohlavie	Farebný ráz	Rodičia	Farebný ráz	Farebný ráz kurčiat	Iba biela
1,0 909/05	biely	1,0 0,1	biely biely	18 kurčiat 1,0 – veľmi dobré v type,  hlave a farbe, 0,1 – ako 1,0
0,1 265/05	biely	1,0 1,0 1,0	Biely Pl x Or (F1) Pl x Or (F1)	do chovu	2x 1,0 3x 0,1 0,1 – 499/06

Rok 2006

Rodičia				Potomstvo
Pohlavie	Farebný ráz	Rodičia	Farebný ráz	Farebný ráz kurčiat	Iba biela
1,0 909/05	biely	1,0 0,1	biely biely	20 kurčiat 1,0 – veľmi dobré v type,  hlave a farbe, Veľmi dobrá farba behákov a štruktúra operenia 0,1 – ako 1,0
0,1 267/05	žltohnedý	1,0 0,1	žltohnedý žltohnedý	do chovu	1x 1,0 2x 0,1 0,1 – 764/06

Rok 2007

Rodičia				Potomstvo
Pohlavie	Farebný ráz	Rodičia	Farebný ráz	Farebný ráz kurčiat	Iba biela
1,0 909/05	biely	1,0 0,1	biely biely	40 kurčiat 1,0 – všetky kurčatá biele 0,1 – ako 1,0
0,1 764/06	biely	1,0 0,1	biely 909/05 žltohnedý	do chovu	bez príbuzenskej plemenitby

  

Rodičia				Potomstvo
Pohlavie	Farebný ráz	Rodičia	Farebný ráz	Farebný ráz kurčiat	Strakatosť operenia
1,0 909/05	žltohnedý	1,0 0,1	žltohnedý žltohnedý	15 kurčiat všetky kurčatá strakaté
0,1 764/06	biely	1,0 0,1	Pl x Or (F1) biely	do chovu	0

V roku 2005 sa do regenerácie bielych oraviek zapojil chovateľ Stanislav Bandík podľa nasledovného postupu:

Rok 2005

Rodičia				Potomstvo
Pohlavie	Farebný ráz	Rodičia	Farebný ráz	Farebný ráz kurčiat	Iba biela
1,0	biely	1,0 0,1	Pl x Or (F1) biely	20 kurčiat 1,0 – veľmi dobré v type,  hlave a farbe, veľmi dobré, ojedinelý zelený nádych behákov do 6 mesiaca veku 0,1 – ako 1,0
0,1	biely	1,0 0,1	biely biely	do chovu	2x 1,0

Rodičia				Potomstvo
Pohlavie	Farebný ráz	Rodičia	Farebný ráz	Farebný ráz kurčiat	Iba biela
1,0	biely	1,0 0,1	biely biely	30 kurčiat 1,0 – veľmi dobré v type,  hlave a farbe, veľmi dobré, ojedinelý zelený nádych behákov do 6 mesiaca veku 0,1 – ako 1,0
0,1	biely	1,0 0,1	Pl x Or (F1) biely	do chovu	5x 1,0

Rok 2006

Rodičia				Potomstvo
Pohlavie	Farebný ráz	Rodičia	Farebný ráz	Farebný ráz kurčiat	Iba biela
1,0	žltohnedý	1,0 0,1	žltohnedý žltohnedý	18 kurčiat všetky kurčatá strakaté
0,1	biely	1,0 0,1	biely biely	do chovu	0

Rok 2007

Rodičia				Potomstvo
Pohlavie	Farebný ráz	Rodičia	Farebný ráz	Farebný ráz kurčiat	Iba biela
1,0	biely	1,0 0,1	biely 909/05 biely 265/05	40 kurčiat 1,0 – veľmi dobré v type,  hlave a farbe, veľmi dobrá farba behákov 0,1 – ako 1,0
0,1	biely	1,0 0,1	biely biely	do chovu	4,4

Z geneticko-šľachtiteľského prístupu môžeme konštatovať, že zošľachťovací prístup pri použití kohútov plymutky bielej, ktorými boli pripárované pôvodne vyštiepené biele oravky (pravdepodobne recesívne) bol šťastnou voľbou hlavných šľachtiteľov. Prísnou selekciou kurčiat z týchto krížení bol dosiahnutý žiadaný „oravskovský“ typ s primeraným a žiadaným telesným rámcom, korektnou líniou chrbta, správnym nasadením chvosta a požadovanými žltými nohami.    

Ústredná odborná komisia pre chov hydiny Slovenského zväzu chovateľov na svojom zasadnutí dňa 5. marca 2005 v Bratislave vyslovila požiadavku, vystaviť minimálne 20 ks oravky bieleho farebného rázu od minimálne 4 chovateľov na celoštátnych výstavách 3 roky za sebou. Po splnení tejto podmienky môže prebehnúť domáce uznávacie konanie nového farebného rázu oravky.

Európska štandardová  komisia pre hydinu EE, na základe podanej žiadosti, dokumentácie z procesu šľachtenia, ako aj fotodokumentácie, na svojom zasadnutí dňa 28. marca 2008 v Pohlheime, uznala biely farebný ráz pre plemeno oravka a nový farebný ráz bol následne zaradený do zoznamu plemien a farebných rázov hydiny EE.

MUDr. Michal Straka CSc.

mudrstraka@r3.roburnet.sk